reklama

We are one alebo ako sa začal môj život v Amerike...

Blázniví ľudia, nová škola, nový svet..Tak sa začal moj americký sen ktorý možno niekedy nie je úplne ružový, ale aj tak si ho užívam plnými dúškami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Už to bude pomaly 5 mesiacov čo som a Amerike. V asi najkresťanskejšom (teda lepšie povedané v naj-mormonskejšom) štáte v celej USA. Nebojte sa dá sa na to bez problémov zvyknúť. Až tak, že po čase nemáte problém začať chodiť do kostola a dokonca dostanete aj Book Of Mormon. To že nepijú čaj asi nepochopíte, ale tak načo sa nad tým trápiť. Oni sú šťastní a to je hlavné..

Po prvých dvoch týždňoch ako som tu bola som si myslela, že ma už nemôže nič prekvapiť. Asi som sa mýlila. Prvý deň školy. Už týždeň pred týmto veľkým dňom „D“ som mala nočné mory, že sa v tej škole stratím. Keď ste zvyknutý na školu kde je okolo 400 žiakov a potom prídete do školy kde je ich zrazu niekoľkonásobne viac, tak vám asi nie je všetko jedno. Teda aspoň mne nebolo. Myslím, že mapa by bola celkom užitočná. No krpatá Bekaňa, ktorá bola senior to musela zvládnuť sama. A musím si poklopať, ale myslím si, že som to zvládla celkom fajn. Nemôžem však povedať, že po 5 mesiacoch sa v nej vyznám. Ako sa poznám tak to buď pochopím posledný týždeň alebo dokonca vôbec. Čo si budeme hovoriť. Ženy a orientačný zmysel nula bodov. Alebo žeby Rebecca a orientačný zmysel nula bodov ? Dalo by sa o tom polemizovať..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé mesiace bol mojím najlepším kamarátom slovník. Tento malý kamarát mi pomáhal s niektorými zákernými aj nezákernými slovíčkami môjho nového jazyka. Po čase som zistila, že ak by som sa mala zakaždým pozerať do slovníka ak niečo náhodou nerozumiem, tak by som sa nevnímala svet okolo. Pochopila som, že najlepšie sa budem učiť tak, že sa opýtam a poprosím aby mi to vysvetlili. Na začiatku som sa bála, že si o mne budú myslieť, že som idiot. Mýlila som sa. Učitelia, kamaráti boli nadšený keď mi mohli niečo vysvetliť. Už som sa viac necítila ako niekto cudzí, aj keď som vlastne cudzia bola.

„Where are you from? Slovakia? WOW“ alebo „I love your accent“. Tohto som sa napočúvala veľa krát. Veľa krát som mala pocit, že nikto nevie z kade to vlastne som. Ale ani som sa im nečudovala. Po týždni v škole som už mala niekoľko kamarátov a pomaly som sa začala cítiť, že sem možno aj zapadám. Môj prvý zápas amerického futbalu bol zaujímavý. Pravidlá hry nechápem doteraz, ale som zmierená s tým, že to asi pochopiť nedá. Po chvíli na tribúne som cítila ducha školy a povzbudzovanie som si plne užívala. Ako to už býva na druhý deň som sa zobudila bez hlasu. Čo už..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším veľkým stresovým krokom bolo robenie Senior Projektu z angličtiny. Teda nie to samotné robenie, ale prezentácia. Ja asi najväčší stressman akého poznám som to mala ťažké. To ráno som sa triasla ako osika, ale trúfla som si dať opätky. Ak to pokazím tak aspoň nech dobre vyzerám. Čo vám poviem, nevedela som rozmýšľať so zdravým rozumom. Ani som sa nenazdala a učiteľ povedal moje meno. S roztrasenými kolenami som prišla pred tabuľu a v momente ako som začala rozprávať, opadla zo mňa všetka tréma a stress. Spokojná sama so sebou som si sadla do lavice a počúvala ostatné prezentácie. Na konci mi jeden z učiteľov povedal, že už teraz vo mne vidí pediatra. He just made my day ! Keď sa stretneme na chodbe tak ma oslavuje doktorka. Zlatý to človek..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pyžamové gate, žabky v zime, ruksaky s Disney postavičkami...Šialené? Nie. Nieže by som to predtým nerobievala aj doma. Kamaráti sa občas radšej ku mne nepriznávali. Hlavne keď som už nevládala chodiť v opätkoch či balerínkach a v strede námestia som sa vyzula a išla domov bosá. Moja bláznivá povaha na sebe teda nedala dlho čakať a jedno pekné piatkové ráno som šla do školy v pyžame. A musím vám povedať bolo to neskutočne pohodlné. Musím si to ešte zopakovať. Ale až na jar. Lebo búrka Gandalf mi to teda poriadne skomplikovala. Na dobré veci sa však oplatí čakať...Do skorého písania priatelia

Rebecca Daniela Pavlendova

Rebecca Daniela Pavlendova

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentka, ktorú baví písať. Veľa cestujem a najväčším relaxom je pre mňa dobrá kniha alebo stráviť večer s priateľom. V písaní by som chcela pokračovať a postupne ho rozvíjať. Takisto sa venujem prírodným vedám a dúfam, že skončím v labáku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu