Valentínsky koncert

Autor: Rebecca Daniela Pavlendova | 13.2.2013 o 19:33 | (upravené 13.2.2013 o 19:39) Karma článku: 6,58 | Prečítané:  295x

Ako každý rok aj tento k nám opäť zavíta Valentín. A aký by to bol Valentín bez Valentínskeho koncertu. Síce o týždeň skorej, ale to nikomu nevadí.

Valentín. Pre mňa veľmi zaujímavý sviatok. Osobne si myslím, že ľudia by mali milovať a hovoriť ľúbim ťa každý deň. Nielen jeden deň v roku. Je iné keď máte svoju polovičku a chcete s ňou alebo s ním osláviť Valnetína spolu. To je o inom. Ale keď ste sami, tak vám to príde smiešne alebo zbytočné. Presne tak ako mne. Jediné čo sa mi na tomto sviatku páči sú koncerty a jeden takýto koncert sme mali u nás v škole.

 

Celý deň som nemyslela na nič iné, len na ten koncert. Keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny celá šťastná som vyšla zo školy a čakala na mojich amerických rodičov. Ani som sa nenazdala a bola som doma. Spravila som si všetko čo mi bolo treba spraviť do školy a čakala som kedy už konečne budem môcť ísť. Tesne predtým som bola ešte na večeri a s plným bruškom sa blížil začiatok koncertu. Ako to už býva, občas veci nevyjdú tak ako ich plánujeme. Stalo sa to aj teraz a nestihla som začiatok koncertu, ale nevadilo mi to. Rýchlo som si našla miesto a začala počúvať zbor. Nebol to obyčajný koncert, ale tento koncert bol niečím iným. Neviem to opísať, ale užívalo som si ho poriadnymi dúškami. Po asi piatich číslach, prišiel na pódium jeden chlapec s gitarou. Vedela som, že toto bude najlepšie číslo. Začal hrať a keď začal spievať spadla mi sánka. Bolo to niečo neskutočné. Zimomriavky som mala všade. Zahral posledný tón a publikom začalo tlieskať ako o život. Po tejto pesničke som si uvedomila, že zase raz som na Valentína sama. Vždy o tom srandujem, ale keď príde na lámanie chleba alebo ako by som to povedala, tak mi príde ľúto. Takže som tam sedela. Rozmýšľajúc nad svojim životom. Čo vám poviem. Bola som smutná. Keď všade okolo vidíte zamilované páriky a vy ste tam sami tak vám všetko príde ľúto.

Takto som rozmýšľala asi ešte nejakú dobu a potom mi to všetko došlo. Aká som bola hlúpa, keď som si myslela, že som sama. Človek nikdy nie je sám. Veď máme rodinu, kamarátov, ktorí nás ľúbia a ktorí sú stále s nami. To, že nemáme priateľov alebo priateľky neznamená, že niesme milovaní. Priateľstvo je veľa krát úprimnejšie ako láska. Hneď potom ako som si to uvedomila sa mi na perách objavil úsmev. Ďakujem bola moja nevyslovená myšlienka. Ľúbme svoju rodinu a priateľov každý deň. Hovorme Ľúbim Ťa vždy keď to cítime, lebo nikdy nevieme či tento moment nebude náhodou ten posledný.

Zase raz som si uvedomila, že v živote sa toto ešte musím veľa naučiť. Takže zajtra na Valentína si nájdite chvíľku čas a zavolajte svojej rodine a priateľom. Stačí keď poviete, že ich ľúbite a hneď bude váš a ich svet krajší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?