Smutno-veselý koniec prvého semestra

Autor: Rebecca Daniela Pavlendova | 19.1.2013 o 20:10 | (upravené 19.1.2013 o 20:18) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  993x

Na tento deň som čakala 2 týždne. 2 týždne som odrátavala dni a tešila sa, že môj prvý semester týmto dňom skončí. Predstavovala som si ako budem s úsmevom na tvári a s pocitom šťastia odchádzať zo školy a budem sa tešiť na druhý semester. O to viac som zostala zarazená ako to nakoniec celé dopadlo..

Keďže minulý piatok sme mali deň voľna a ranné vrzúkanie s orchestrom sa zrušilo, kvôli blížiacemu festivalu sme si ho museli presunúť. Zase raz som bola skoro zasnúbená, ale ako to so mnou býva zase raz som odolala. Vedela som, že musím vstať, ale nevedela som sa donútiť. Začala som sa teda rozprávať sama so sebou. „ Beka vstávaj.“ „Ale keď mne sa nechce. Ja chcem ešte spať!“ „Makaj! Máš orchester a vieš veľmi dobre, že tam byť musíš. Tak na neštvi a vstávaj!“ „Ešte 5 minút..“ Pripadala som si ako idiot, ale v tej chvíli mi to bolo úprimne jedno. Ale hlas v mojej hlave vedel ako na mňa. „ Beka ak vstaneš tak si na raňajky môžeš dať jogurt s jablkami a medom.“ V momente ako som dostala takúto lákavú ponuku som sa zdvihla z postele a rýchlo sa dala dokopy. S úsmevom na tvári som si vybrala misku, nakrájala jablká a na vrch dala biely jogurt. Zobrala som si med a na jogurt nekreslila srdiečko.  Čo vám poviem. Bola som na seba neskutočne hrdá. Ani som sa nenazdala a už som sedela v aute a blížili sme sa do školy. Môj posledný deň prvého semestra sa mohol začať.

Po hodinovom hraní na mňa čakal test z angličtiny. Toto bol jediný test, ktorého som sa nebála a bola si ním istá. Test stál zrazu predo mnou a veľká skúška sa mohla začať. Prvá časť sa týkala literatúry. Ako som vravela. Literatúru som vedela takže s tým som problém nemala. Gramatika bola trošku ťažšia, ale spravila som to najlepšie ako som vedela. Teda aspoň myslím. Myslím, že som so sebou bola maximálne spokojná. S úsmevom na tvári som sa chystala na Prvú svetovú, indiánov a taktiež som išla bojovať za ženské práva. Čakala ma totižto písomka z americkej histórie. Hneď ako zazvonilo na hodinu nám profesorka povedala, že táto písomka sa nám rátať nebude. Všetkým však dá body za účasť. Všetci boli šťastím celý bez seba. Test sme nakoniec síce písali, ale bolo to pre nás iba zopakovanie čo by sme mali vedieť po prvom semestri.

 

Až doteraz bol môj deň dokonalý ako nejaká filmová love story. Pred sebou som mala posledný test. Sadla som si za počítač a začala som sa sústrediť na otázky ohľadom fotiek, počítača a Photoshopu. 39 otázok ušlo ako voda a ja som nedočkavo čakala na výsledky. Síce som to nevytiahla na Ačko a bola som trošku smutná, ale vedela som, že svet sa kvôli tomu nezrúti. Uvedomila som si, že toto bol posledný test a že mi konečne začalo voľno. Pýtate sa prečo som na začiatku povedala až do tejto hodiny bolo všetko fajn? Tu je odpoveď.  Zazvonilo a všetci vychádzali z triedy. Ja som bola posledná ako vždy. Zastavila som sa pri učiteľskom stole a zapriala učiteľovi pekný víkend. Usmial sa na mňa a zaprial pekný víkend aj mne. On však dodal ešte niečo iné. „ Rebecca bolo to riadne super, že som ťa mohol mať v mojej triedy. Veľmi si to vážim.“ Po tejto vete sa môj deň úplne zmenil. Kráčala som po chodbách ako bez duše. V očiach som cítila slzy, ale zadržala som ich. Po tejto vete by som mala byť rada, že ma má učiteľ rád a podobne. Mne to prišlo, ale strašne ľúto. Uvedomila som si, že polovica môjho pobytu je za mnou. A verte či nie toto všetko to mi bude strašne chýbať. Samozrejme, že sa teším domov. Byť s rodinou a kamarátmi. Už to chcem. Ale keď ste niekde 5 mesiacov a pred sebou máte ešte ďalších 5 tak si tu začínate pripadať, že sem proste patríte. A ja si neviem predstaviť, že potom sa to všetko skončí a všetko bude zase iné. Nakoniec som sa však usmiala a rozhodla som sa, že týchto ďalších 5 mesiacov si idem užiť najviac ako viem. Keď sa o niekoľko rokov pozriem na staré fotky budem mať tie najkrajšie spomienky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?